Príspevok k holokaustu slovenských Rómov

Jozef ĎURIŠ

Úvodom

Významný podnet k oživeniu slovenskej historickej produkcie v oblastiach jej vedeckej tvorby a publicity na prahu nového 21. storočia a tretieho tisícročia, odznel aj z rokovania zjazdu SHS, ktorý práve prebiehal. Konštatoval, že naša história, ako ozajstná učiteľka života, má po nedávnych politických i spoločenských zmenách otvorené pole nielen pre oživenie a obohatenie historickej produkcie, tak z oblasti starších a novších a súčasných slovenských dejín, ale má aj vhodné podmienky pre svoje ďalšie všestranné vedecko-výskumné a pedagogicko-výchovné pôsobenie v praxi každodenného života a v tomto prelomovom období našich dejín, do ktorého sme práve vkročili.

V článku uverejnenom v zjazdovej Histórii pod názvom: O cestách slovenskej historiografie, odpovedá PhDr. D. Kováč, DrSc, ako predseda Slovenského národného komitétu historikov o.i. na otázku: Prečo sú ešte tzv. biele miesta v slovenskej histórii, alebo aj nedokončené bádateľské práce, slovami: "Ešte stále existuje veľa nedotknutých tém, alebo nedokončených výskumov a obrovské množstvo neprebádaného archívneho materiálu. Je to dané tým, že máme málo ľudí pre historickú tvorbu. Máme aj pomerne veľké hiáty najmä v oblasti spoločenských, sociálnych a kultúrnych dejín, vrátane prejavov každodenného života. V tejto oblasti sme urobili prvé, hoci len skromné sondy. Hoci sme dosiahli dobré výsledky, čaká nás ešte veľa práce"¹.

Z uvedeného konštatovania vedúcej osobnosti slovenskej histórie vyplýva, že aj v tomto odbore je čo naprávať i doháňať, osobitne vo vedeckej tvorbe, ktorá z rôznych príčin zaostáva. Čaká nás veľa práce, ale aj potešenie z jej plodov v praxi každodenného života pri jej zdolávaní. Je známe, že vplyv histórie na výchovu v vzdelávanie najmä mládeže, ale i dospelých je značný a pôsobivý, oddá sa nešetriť silami pre jeho úspech.

Jedna z tzv. oneskorených tém našej novodobej histórie je o holocauste slovenských Rómov za II. svetovej vojny (1939 - 1945). Nazdávame sa, že i keď ide o udalosť stále živú a aktuálnu, je na škodu veci, keď nie je u nás na Slovensku ucelene monograficky spracovaná a vydaná. Podľa nášho prieskumu je na knižnom trhu o ňu značný záujem. Stále však mešká. Myslíme si, že náš úprimný apel v tomto smere do vlastných radov na tomto zjazde má svoje opodstatnenie a privodí obrat.

Stručná genéza známeho i neznámeho holocaustu:

Hitlerova umelo vykonštruovaná nacionálna a rasová doktrína o tzv. čistej, alebo nadradenej árijskej rase (prirodzene, hlavne nemeckej) a tzv. rasove a spoločensky nečistých elementoch, teda rasove nevyhovujúcich príslušníkov menejcennej neárijskej rasy (hlavne Židov a Cigánov-Rómov), bola známa už z čias vyjdenia jeho knihy Mein Kampf z roku 1925. Naprostred väčšiny civilizovaného sveta vyvolala od začiatku zdesenie a vlnu odsúdenia.

Krajne reakčná rasová doktrína a následne potom prijaté nacistické rasové zákony a ich uvedenie do praxe, mali po nástupe A. Hitlera k moci v Nemecku (1933), ale i v krajinách, ktoré táto fašistická veľmoc v Európe okupovala, ďalekosiahle tragické následky. Vyústili do smutne známych rasových, nacionalistických represálii, prenasledovania, šikanovania a terorizovania nevinných, schopných a zdravých ľudí, prevažne židovských a rómskych občanov žijúcich v Nemecku a v krajinách, ktoré okupovalo, vrátane Slovenska.

To bol otvorený začiatok zlopovestného holocaustu zameraného najskôr proti židovskému obyvateľstvu v uvedených krajinách. Po krutých represáliach, šikanovania a nevídanom terorizme nasledovali povestné deportácie do koncentračných táborov a ghet odkiaľ už nebolo pre väčšinu návratu. Tu v plynových komorách a iných celách smrti a popraviskách ukončili fašisti násilným spôsobom a neľudskosťou stovkám a tisíckam, desaťtisícom i miliónom nevinných ľudských obetí, mužov, žien, mládeže i drobným deťom životy tak, aby nezostala po nich ani pamiatka. Takto teda vo všeobecnosti vrcholil tento povestný tzv. prvý, alebo známy holocaust, ľudskými obeťami ktorého sa stali prevažne občania židovského etnika z Nemecka a Nemcami okupovaných krajín strednej Európy vrátane Slovenska.

Druhý, tzv. "neznámy" holocaust pripravili nemeckí nacisti proti Rómom, ktorí žili a pôsobili v Nemecku a v tých istých nemeckými fašistami okupovaných krajinách ako ich druhovia Židia pred holocaustom. Z odborných prameňov sa dozvedáme, že nemeckí nacisti pripravovali rómskemu etniku rovnakú záhubu ako židovskému². Tým, že tento plán bol skrz-naskrz tajný, dostal pomenovanie "neznámy holocaust"³. Jeho cieľom bola fyzická likvidácia rómskeho etnika ako predtým židovského. Pravda, vďaka porážke fašistického Nemecka spojeneckými silami v máji 1945 sa tzv. neznámy holocaust nestačil plne realizovať, čím sa časť rómskeho obyvateľstva zachránila pri živote.

Tak sa skončila tragédia židovských a rómskych obetí holocaustu, ktoré pre rôzne spôsoby fyzickej likvidácie nebolo a ani nie je jednoduché presne spočítať. Spravidla literatúra a štatistiky udávajú približne v celoeurópskom meradle okolo 6 milionov židovských obetí a asi 1 milión obetí rómskych⁴. Na Slovensku v dôsledku holocaustu prišlo o život približne 56 000 Židov a 1 až 3 tisíce Rómov⁵. Pravda suchá štatistika vojnových čias nie je vždy hodnoverná a presná. Obete holocaustu však žalujú a ich pamiatka nemôže byť nikdy zabudnutá.

Hlavnými aktérmi tejto ojedinelej beštiality holocaustu boli nemeckí nacisti v uniformách na čele s ich vodcom či führerom A. Hitlerom a jeho komandom. Pomocníkmi im boli povestní prisluhovači režimu aj v okupovaných krajinách nielen z lojality k režimu, ale aj z iných najmä zištných dôvodov.

Varujúca ozvena a zatratenie

Fašistický zločin v podobe holocaustu spáchaného na nevinných židovských či rómskych ľudských obetiach v čase II. svetovej vojny nezostal bez ozveny a spravodlivej odplaty. Pokroková svetová verejnosť tento zločin jednoznačne odsúdila a spravodlivo jeho aktérov potrestala. Ich fašistickú diktatúru na čele s führerom A. Hitlerom (ktorý skončil samovraždou ešte pred vidinou porážky r. 1944) navždy zakázala. Navyše, holocaust táto tragédia a trauma európskej civilizácie, alebo čierna škvrna na jej svedomí, zavdala podnet mnohým autorom Európy i sveta (vedcom, spisovateľom, historikom, publicistom, umelcom a ď.) ktorí popri dejinách II. svetovej vojny pojali do svojich prác aj holocaust jeho príčiny a dôsledky a sprístupnili ich širokej svetovej verejnosti ako návod odsúdenia a zatratenia jeho tvorcov.

Tento neobyčajne cenný zdroj poznania vojnovej kataklizmy rokov 1939 - 1945 vyvolanej nemeckým fašizmom a nacizmom, poskytol aj prvé hodnovernejšie poznatky ľudstvu o holocauste a jeho najmä židovských a rómskych obetiach ako rasove nečistých elementoch, teda neárijcov, ktorí za takého umele vykonštruované a fiktívne obvinenie a pošpinenie vlastného etnického pôvodu, stali sa obeťami v rukách nemeckých nacistických vrahov. Svet sa takto dozvedel krutú pravdu o nevinných obetiach hynúcich za živa v povestných koncentračných táboroch, plynových komorách a tzv. celách smrti v dôsledku fyzického týrania a terorizmu, hladu a biedy, chorôb a epidémii najmä týfu, bez hygieny, ošetrenia, alebo elementárnej ľudskej starostlivosti a citu. Mnohé takéto "pamätníky" poznáme dodnes buď z knižných prác, alebo osobných návštev ako napr. Büchenwald, Oswienčim, Auschwitz-Birkenau, Terezin, Kremnička, Dubnica n/Váhom, Hodonín, Lety a ďalšie. Sú ťažkou obžalobou ľudstva proti fašistickej zvôli a násiliu, rasovej nadradenosti a nacionálnej povýšenosti voči ostatným národom sveta. Fašizmus a holocaust na čele s A. Hitlerom boli v II. svetovej vojne úplne a definitívne porazené a zatratené. Veríme, že navždy.

O holocauste slovenských Rómov chýba monografia

V našom zjazdovom príspevku na uvedenú tému chceme poukázať na niektoré dôvody nášho vystúpenia a veríme, že aj jeho opodstatnenosť. Sme si vedomí, že holocaust slovenských Rómov za II. svetovej vojny, v podmienkach slovenského štátu, nie je našej čitateľskej verejnosti hlavne stredného a staršieho veku na Slovensku celkom neznámou udalosťou, čo platí i pre rómske etnikum. Navyše, ako sme našim prieskumom zistili, je aj táto udalosť nespochybniteľná, podobne, ako holocaust a s ním späté tragédie slovenských Židov, ktorý tomu predtým necelé dva roky predchádzal. Pravda, zatiaľ čo holocaust slovenských Židov je už podrobne zmapovaný a zásluhou P. Mešťana, S. Wiesenthala, I. Kamenca a ďalších aj ucelene vo viacerých publikáciach spracovaný a sprístupnený⁶, nemožno už takto pozitívne povedať o tzv. druhom, alebo neznámom holocauste slovenských Rómov, kde nám zatiaľ o nich ucelená monografia chýba. Preto sa stal aj predmetom nášho zjazdového vystúpenia. Radi konštatujeme, že poprední slovenskí i českí historici a publicisti vo svojich knižných prácach, ale i v štúdiach a príspevkov v zborníkoch hodnoverne sprístupnili priebeh a dôsledky holocaustu slovenských Rómov a tragédie, ktorými predchádzali. Platí to najmä o autoroch: I. Kamenec, E. Horváthová, V. Gecelovský, A. B. Mann, a ďalší⁷. Neobyčajne cennú pravdu odviedol o tejto udalosti známy český autor prof. C. Nečas, a M. Hübschmannová⁸. Ich poznatky a spôsob ich podania v knižnom vydaní sú obdivuhodné.

Pravda, našim zjazdovým príspevkom sa nechceme púšťať do polemiky s niektorými názormi našich slovenských autorov a ich prác, v ktorých s z nejakých objektívnych, či subjektívnych príčin spochybňuje dopad tragédie holocaustu na rómske etnikum, ako i podiel niektorých predstaviteľov vládnej moci na tejto tragédii⁹. Nazdávame sa, že ďalší archívny výskum a jeho spracovanie vnesie nové svetlo do týchto a ďalších sporných otázok, čo usilujeme našim vystúpením tiež podporiť. Zmyslom nášho vystúpenia je tlmočiť o.i. výsledky výskumu, ku ktorým sme štúdiom dospeli, a to: Jednoznačne nazdávame názor, že aj slovenskí Rómovia boli obeťami fašistického holocaustu, pričom ich ťažko zistiteľný počet tu nie je vôbec podstatný¹⁰. Sme presvedčení, že bol to ten istý holocaust (i keď pod menom "Neznámy") z nacistickej liahne, ktorý sa tak neľudsky, beštialne prezentoval v duchu povestnej Hitlerovej rasovej doktríny už predtým, začiatkom II. svetovej vojny osobitne na Židoch, najskôr v samotnom Nemecku a následne vo všetkých krajinách v Európe, ktoré priamo okupovalo, alebo patronátne do okupácie "ochraňovalo" (Slovensko). Napokon chceme obrazne povedané znova pootvoriť povestné dvierka za účelom obnovenia, alebo pokračovania výskumu ešte stále nie dosť poznaného rómskeho holocaustu a jeho ukončenie a vydanie v knižnej podobe ako kolektívneho diela. Tak podobne to urobili vydaním monografie v bratskej Českej republike zásluhou Nečasa,C.: Holocaust českých Romů¹¹ i Maďarsku a Poľsku.

Nádejný začiatok – prvé lastovičky

Pravda, neobyčajne vysoko si vážime všetky, už publikované práce i početné historické príspevky, články, referáty, štúdie k našej téme ako i autorov, ktorí túto nacistickú genocídu priamo analyzujú a hodnotia, alebo sa jej aspoň okrajovo tematicky dotýkajú. Rovnako oceňujeme jednoznačný pozitívny postoj všetkých tých autorov, ktorí nacistickú genocídu či holocaust páchaný na Slovensku počas II. svetovej vojny na Rómoch, či Židoch, alebo iných tzv. rasove a spoločensky nečistých elementoch vo svojich prácach nespochybňujú a nezľahčujú. Ich pramenné dôkazy, i vlastné pozitívne postoje stanú sa cennou pomôckou ucelenej monografickej práce, pri tej tvorbe a dokončení¹².

Je potešujúce uviesť v tejto súvislosti všeobecne známu skutočnosť, že pred nedávnom sa aj na našom slovenskom knižnom trhu objavili niektoré historické práce z krajín našich najbližších susedov – Maďarska a Českej republiky. Sú medzi nimi i také, ktoré upútajú už svojim názvom a dokumentujú, že naši kolegovia – historici v uvedených susedných krajinách sa s nacistickou genocídou, či holocaustom páchaným na nevinných židovských, či rómskych obetiach už dávnejšie náležite vyrovnali a pozadie príčin tejto fašistickej beštiality na podklade archívneho materiálu, dobovej literatúry a tlače, ako aj osobných svedectiev pozostalých, hodnoverne a pravdivo širokej verejnosti sprístupnili. V Českej republike napísal takúto prácu pod priliehavým názvom: Holocaust českým Romů známy historik aj podobnej slovenskej problematiky – prof. C. Nečas¹³.

Práca vyšla v Prahe r. 1999 a má čo povedať cenného aj nám na Slovensku, pravda nielen tu žijúcim našim Rómom, ale i ďalším občanom, ktorým nacistická genocída páchaná na nevinných ľudských obetiach nedáva z rôznych príčin pokojne spávať.

Priaznivá odozva uvedenej českej knihy na Slovensku nenechala na seba dlho čakať. V multikultúrnych novinách Katedry rómskej kultúry pri Pedagogickej faktulte UKF v Nitre sa objavil článok, apelujúci do radov slovenských historikov slovami: “Holocaust je čiernou škvrnou na svedomí európskej civilizácie. Napriek neľudským následkom tohto strašného projektu na populácii napríklad židovského obyvateľstva, sa v súvislosti s ním len málo spomína, napríklad u nás na Slovensku skúsenosť a tragédia aj iných, podľa Hitlera spoločensky a rasove menejcenných elementov, ako napríklad Rómov na Slovensku, ktorí boli vystavení podobnej genocíde ako Rómovia českí¹⁴.

Nacistická genocída slovenských Rómov čaká teda na svoje ucelené spracovanie a vydanie.

Podľa nášho zistenia sľubne sa v tomto smere pracuje v kolektíve historikov Nadácie M. Šimečku, ktrorej výsledky očakávame s nádejou. Pravda, nechceme tým obchádzať, alebo vynechať aj niektorých ďalších popredných slovenských odborníkov na rómsku problematiku z obdobia II. svetovej vojny, napr. dr. I. Kamenca, ktorý ako jeden z prvých k tejto otázke priniesol cenné poznatky vo svojich prácach¹⁵. Nazdávame sa, že práve on by mohol byť dušou monografie o holocauste slovenských Rómov v sledovanom období.

Napokon si dovolím uviesť informáciu pre našich čitateľov HČ, že naša Katedra rómskej kultúry (KRK) Pedagogickej fakulty UKF v Nitre (na ktorej pracujem), pripravuje v menšom kolektíve svojich členov tzv. Projekt komplexnejšieho spracovania dejín rómskeho etnika v podmienkach Slovenska od r. 1918 po súčasnosť. Jeho neoddeliteľnou súčasťou by bola aj práca o fašistickom holocauste Rómov za II. svetovej vojny na Slovensku. Na tejto separátnej téme pracuje už dlhšie vedúci KRK doc. PhDr. J. Tancoš, CSc. Pravda, na práci s uvedeným Projektom na tom nič nemení. Osobne rád využívam túto možnosť informácie a prosím záujemcov kolegov historikov o možnosť spolupráce na Projekte s nami na KRK.

Napokon si dovolíme uviesť , že máme dojem, akoby o holocauste slovenských Rómov za II. svetovej vojny a slovenského štátu patrila naša téma zrejme k tým problémovým témam našej novodobej histórie, o ktorú akoby sa vytratil záujem bádateľov i autorov o jej samostatné monografické knižné spracovanie a vydanie¹⁶. Je dosť zarážajúce, že ani zvýšený dopyt po nej na knižnom trhu zo strany minoritného rómskeho etnika na Slovensku, ale aj zo strany žiadateľov majoritnej slovenskej spoločnosti neviedol k požadovanému úspechu. Táto skutočnosť je o to prekvapivejšia, že v súčasnosti badať aj u nás zvýšený záujem o rómsku otázku a podpory jej riešenia aj zo strany našich najvyšších štátnych orgánov i vlády republiky. Navyše, je očividné, že neobyčajne sa zvýšila aj vlastná rómska aktivita tohto neobyčajne živého, no stále dosť problemového etnika. Jeho angažovanosť badať najmä v oblasti politickej, sociálnej a kultúrnej, vrátane záujmu o školy a vzdelávanie i poznávanie svojich rodných dejín, vlastnej identity, reči a jazyka. Uvedomujeme si, že postupujúca všestranná integrácia do majoritnej spoločnosti s ktorou žije, obrazne povedané pod jednou strechou, vedie popri zodpovednej pracovnej morálke a občianskej bezúhonnej výchove práve po takejto ceste. Poznanie vlastnej histórie od najstarších čias po bezprostrednú súčasnosť vedie práve cez vzdialenosť a jej zdroje – učebnice, knihy, kultúru a umenie. Nemôžu ich postrádať.

Chceme veriť, že aj pričinením nášho XII. zjazdu SHS a jeho vedenia neminie sa táto oprávnená požiadavka širokého okruhu záujemcov národnostne veľmi pestrej slovenskej spoločnosti účinkom.

Poznámky